Autorka je scenáristka a režisérka
Je vlahý neskorý večer a ja sa vraciam domov. Potichu zatváram bránu, aby som nezobudila deti. Mám za sebou dve hodiny vtipnej debaty o knihách, písaní a stratégiách prežitia, v sebe jeden aperol spritz a pred sebou čítanie ďalšej zaujímavej knihy. Práve sa totiž vraciam zo stretnutia nášho pouličného bookclubu.
Ako si založiť bookclub
- Dajte vedieť svojmu okoliu, že zakladáte bookclub so stručným vysvetlením, o čo ide. Ústne, formou plagátiku na vhodnom mieste alebo trebárs cez facebook. Ideálny počet členov je 7 – 10, ale je možné, že časom niektorí odpadnú alebo sa k vám budú chcieť pridať, tak zo začiatku berte to, čo je.
- Zvoľte miesto stretávania. Môže to byť u vás doma, v kaviarni či v čajovni, ale aj v miestnej knižnici alebo v kultúrnom dome.
- Na prvom stretnutí si dohodnite, akú knihu budete čítať a tiež frekvenciu stretávania. Ideálne je raz za mesiac alebo za dva.
- Čítajte a diskutujte. Niektorým bude možno trvať, kým sa osmelia a naučia formulovať svoje názory, ale s každou ďalšou knihou to pôjde lepšie. Striedajte žánre kníh a verte tomu, že hoci budete občas čítať aj niečo, po čom by ste sami nesiahli, dostanete sa tak k autorom a dielam, ktoré sa stanú vašimi obľúbenými.
Bookcluby pre všetkých
Bookclub, teda knižný klub, je neformálna skupinka milovníkov literatúry, ktorí sa stretávajú, aby sa rozprávali o knihách. Prvýkrát som sa s niečím takým stretla vo filmoch a zdalo sa mi to príťažlivé, no pre naše končiny príliš exotické, asi ako nosenie kvetinových vencov na krku alebo vozenie sa na saniach so psím záprahom. Až sa mi raz jedna skvelá žena zmienila o tom, že je členkou jedného bookclubu a ja som sa doň drzo vnútila.
Bol to bookclub, ktorý založila prekladateľka a editorka Zuzana Šeršeňová podľa vzoru tých, ktoré spoznala vo Veľkej Británii. Tam fungovali hlavne popri knižniciach, u nás je obyčajne na začiatku každého z nich nejaký nadšenec, ktorý sa rozhodne privítať ostatných doma alebo zarezervovať veľký stôl v kaviarni. Zuzana otvorila raz za mesiac dvere svojho bytu, kde sme sa do obývačky natlačili aj pätnásti, popíjali čaj, odždibovali z pohostenia a rozprávali sa o románe, ktorý sme prečítali. Stretávali sa tu knižní profesionáli – redaktori, korektori či kníhkupci – s nadšencami, ktorí sa ku knižkám dostávali len vo voľnom čase. Neskôr ma do nového Lokálneho book- clubu prizval režisér Róbert Šveda a keď sa mi pred pár mesiacmi narodila dcéra, prestúpila som do Wisteria bookclubu, ktorý v susedstve založila spisovateľka Barbora Kardošová. Viem o niekoľkých ďalších. Jeden je Susedský, združujúci knihomilov bývajúcich v jednom bloku domov, ďalší sa volá Babský, v ňom sa stretávajú čitateľky, ktoré občas realizujú aj výlety po stopách literárnych hrdinov, existujú aj odborné bookcluby, v ktorých sa čítajú a rozoberajú spoločenskovedné či politologické diela. Všetky bookcluby majú však jedno spoločné: trénujú myseľ a obohacujú vnímanie. V diskusii sme sa totiž nikdy nezhodli, vždy sa kniha niektorým páčila a niektorým nie, každý z nej odčítal niečo iné. Pretože literárne príbehy bývajú málokedy jednoznačné, nútia svojich čitateľov rozmýšľať a zvažovať aj okolnosti vlastných životov a postojov.