Môj život medzi narcismi

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. novembra 2021.

Jednou z najčastejších výčitiek voči tej dnešnej mladej generácii, respektíve súčasnej spoločnosti ako takej, je narcizmus. Zväčša sa tým asi myslí arogancia, márnivosť a sebeckosť. Aspoň tak usudzujem z kontextu takýchto obvinení, ktoré sa zvyčajne týkajú najmä mladých ľudí. Paralelne bujnie diskusia o pestovaní zdravého sebavedomia a vedomia vlastnej hodnoty, najmä s dôrazom na historicky marginalizované komunity. Čo teda skutočne znamená žiť život narcisa? Dopredu vás varujem, že okrem spochybnenia niektorých mýtov vás v nasledujúcich riadkoch čaká aj veľmi osobná perspektíva.

Pokračovať v čítaní: “Môj život medzi narcismi”

Zorganizovať si depresiu

napísala EMA DOLEŽAL* ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. augusta 2021.

Zoznamy a to-do listy ma dlhodobo upokojujú. Majú začiatok, koniec a medzi nimi len krásne prehľadnú štruktúru. Riadky sú také úderné, že medzi nimi netreba čítať. Keby bol život ako zoznam, len by som prežila riadky, ktoré do druhých nezasahujú. Vzťah, rozchod, povýšenie, dovolenka, románik s kolegom, chata, operácia. Pokoj. Tak to má byť.

Odškrtnuté, vybavené, spokojne by som pozerala, ako jedno po druhom odpadáva a ja sa teším, celá nová, na „porazenie“ ďalšej položky.

Automaticky som chcela o depresii a úzkosti písať v zoznamoch:

Pokračovať v čítaní: “Zorganizovať si depresiu”

To najlepšie z Kurníka 2020

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. decembra 2020.

Vieme, že to bol rok ako žiadny iný, nemusíme to rozoberať. Aj tu v Kurníčku sa však odrazil nebývalo dynamicky – experimentovali sme s čitateľským klubom, karanténu sme si krátili špeciálom Spolu doma. Nakoniec sme to vyhodnotili tak, že po štyroch rokoch obmedzíme vydávanie nových textov na dvojtýždenný interval. A myslím, že dobre, čo poviete?

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2020”

Silná v sebe

ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. novembra 2020.

Pred nejakým časom, ani neviem ako, prišla v práci na reč téma psychiatrov. Čo tí vlastne robia? A kto k nim chodí?

Počúvam, ako kolegyne debatujú. Nehovoria nič odsudzujúce, posmešné alebo hanlivé, ale aj tak to celé nesiem trochu ťažko. Celý čas mlčím. Miestami mám chuť sucho zahlásiť: „Aj môj frajer chodí k psychiatrovi!”, ale vzápätí si to rozmyslím. Bojím sa trápneho ticha a možno mám trochu strach, že sa rozplačem. Mám čerstvo za sebou náročné obdobie, keď môj partner pre svoju diagnózu niektoré dni nevládal vstať z postele. Predtým ako mu jeho psychiater predpísal silnejšiu dávku liekov.

Pokračovať v čítaní: “Silná v sebe”

Happy pills

napísala MONIKA BOČKOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. januára 2020

Akceptovať fakt, že trpím recidivujúcou depresívnou poruchou s označením F33 a zažiť si niekoľko pádov na úplne dno bolo na hrane mojich síl. Súčasťou tohto procesu bolo však aj zmierenie sa (moje vlastné aj môjho okolia), že jednoducho potrebujem antidepresíva. 

Pokračovať v čítaní: “Happy pills”

Antidepresívna

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala JÚLIA CHOLEVA
ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. októbra 2019.

Čítam si cudzí príbeh a samu ma šokuje, ako sa tiež stále nenávidím. Hoci sa zdráham vôbec to sloveso použiť. Zdá sa mi, že patrí niekam, kam už ja predsa dávno nepatrím. Nenávisť sú dni, keď sa mojim rodičom rozpadalo manželstvo a mne detstvo. Nenávisť je láska, ktorá bola vždy mučivo na dosah a nikdy nie celkom moja. Výčitky a zmätok puberty. Rezanie sa. Alkohol. Samota a žeravá závisť. Strach z toho, čo mám vnútri, a toho, čo je vonku. Úzkosť, prejedanie sa, nejedenie. Zdalo sa mi, že som nenávisť nechala tam ďaleko, s ľuďmi, ktorých som si vyberala, aby mi odopierali lásku. Pokračovať v čítaní: “Antidepresívna”

Prečo sa už nevyhýbam babským žánrom

napísala BEA DÖMEOVÁ
ilustrovala SIMONA JANČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. septembra 2018.

Od chvíle, keď som po prvý raz videla, ako si Matilda na vozíčku ťahá mohutný náklad z knižnice, rozhodla som sa, že tiež chcem byť knihomoľkou. Vybavila som si čitateľský preukaz, na narodeniny vždy prosila len o jeden druh darčeka a hltala som všetko: od Troch pátračov cez Agathu Christie až po cestopisy Borisa Filana. Jeden deň som sa snažila zdolať aj tri knihy zo série Medzi nami dievčatami, v iný som poctivo lúštila šifru na spodku Artemisa Fowla. Čítanie bolo pre mňa rovnako čarovné, nevidela som medzi svojimi knihami žiaden rozdiel. Ale postupne som rástla a uvedomila si, že kým Harry Potter letel u všetkých spolužiakov, taká Anna zo Zeleného domu, to už bola iná káva. To bola totiž kniha pre dievčatá.

Nebolo ťažké prispôsobiť sa mienke väčšiny. Pokračovať v čítaní: “Prečo sa už nevyhýbam babským žánrom”

O neznesiteľnej krehkosti našej mysle

napísala ANDREA BANDIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júna 2018.

Prvýkrát som dostala záchvat úzkosti asi pred rokom a pol. Keď som si uvedomila, že môj dlhoročný vzťah sa rozpadáva a stará mama znova ochorela. Po rokoch emocionálnej hojnosti, ako by som ich spätne nazvala, som sa musela konfrontovať s pocitom konca. A to, že môžeš stratiť, nie je ľahké prijať. Bolí to na hrudi, tak ako dovtedy nikdy. Bála som sa, že naraz strácam všetko. Strácam dvoch z mojich najbližších. Môj svet sa mení a tým sa mení všetko, šťastie schované v pocite istoty. Stará mama zomrela počas týchto Vianoc. Môj vzťah sa skončil pred dvomi mesiacmi.

Úzkostné stavy prichádzali kedykoľvek a nesúviseli nutne s problémami, ktoré som v tom čase riešila. Pokračovať v čítaní: “O neznesiteľnej krehkosti našej mysle”

Minuloročné radosti

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. januára 2018.

Frustrácia, sklamanie aj zhnusenie. Občas pesimizmus aj strach. Ale nielen tým sme žili (vo verejnom i osobnom živote) uplynulý rok. Keď sa pozerám späť, bolo veľa (súkromných aj spoločenských) dôvodov na nádej a optimizmus. Radosť.

Tú mi priniesli napríklad kreslené príhody Katy. Citlivo uchopené témy Rie Gehrerovej. Živé dôkazy, že sa to dá poctivo, s etickým aj estetickým cítením, v podobe Puojdu a Curaproxu. A tak práve žien, ktoré stoja za týmito mojimi radosťami, som sa pýtala, aký mali rok ony. Čo počas neho objavili, naučili sa, čo ich tešilo. Cez osobné príbehy aj záplavu linkov, ten 2017 vyzerá skoro tak dobre ako 2018. Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti”

Nemôžem ti pomôcť

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 27.  júla 2017.

Ak je nejaká skúška dospelosti, najviac som sa jej priblížila, keď som pochopila, že preňho nemôžem urobiť nič. Nemôžem ho zachrániť ani vrátiť do minulosti, tak ako som ho ešte poznala. Má poruchu, ale bez diagnózy, doktorov odmieta. Vo svojej hlave žije normálny život, hoci objektívne trpí bludmi a vlastnoručne sa dostal na okraj spoločnosti. Nechce pomoc a nechce zmenu, maximálne peniaze. Dospelosť prišla v momentoch, kedy môžem len nečinne hľadieť a nechať ho žiť svoj život. Taký, aký považuje on za správny, nech akokoľvek nesúhlasím. Pokračovať v čítaní: “Nemôžem ti pomôcť”

O vstávaní a neviditeľných chorobách

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. februára 2017.

Prídete domov a prvé, čo chcete urobiť, je ľahnúť si do postele. Ráno vstanete a máte pocit, akoby ste ani nespali.

Takto je popísaný jeden z viacerých symptómov istého autoimunitného ochorenia. Únava. Brutálna únava.

Furt.

Vstať ráno z postele je každodenný boj. Pokračovať v čítaní: “O vstávaní a neviditeľných chorobách”

Zápisky z putovania za lepšou školou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. augusta 2016.

Ísť do sveta je skvelé a čoraz častejšie. V situácii, v ktorej sa nachádza naše školstvo, zvyčajne býva práve štúdium časom, kedy sa vydávame do cudzích krajov. A hoci vyrážame s batôžkom buchiet a túžbou po inakosti, zmene, cudzote a nových výzvach, občas nám vedia dať pekne zabrať. Pokračovať v čítaní: “Zápisky z putovania za lepšou školou”