"Pomíjivý jsi, jen tvá díla jsou tvojí pamětí."

Josip Plečnik bol slovinský architekt a urbanista, ktorý svojimi návrhmi výrazne prispel k súčasnému vzhľadu niekoľkých historických pamiatok a budov nielen v rodnej Ľubľane, ale i v Prahe či Viedni kde istý čas pôsobil. V súčasnosti uznávaný architekt nebol vždy tak oceňovaný ako dnes. V dobe jeho pôsobnosti mu podkopávala nohy nielen široká verejnosť, ale dokonca aj okruh jeho kolegov. Jeho príbeh, od ranného dospievania až po skon, nám v podobe grafického románu prinášajú Blaž Vurnik a Zoran Smiljanić.

Josip nám o svojom živote rozpráva zo svojej perspektívy. Pozeráme sa tak na to, kým bol, ako tvoril či ako videl a vnímal umenie. Sme svedkami jeho rozhodnutí a občas i toho, ako premýšľa o ich možných alternatívach. Josip sa narodil do remeselníckej rodiny, ale svoju lásku k umeniu a etike si presadil do takej miery, že sa mu podarilo vymaniť z generačnej tradície remeselných prác, ktorá sa dedila z otca na syna a šiel študovať architektúru. Jeho začiatky neboli vôbec ružové, koniec koncov za uznanie a presadenie svojich návrhov bojoval celý svoj život. V chronologickej postupnosti sa dozvedáme o dielach, ktoré navrhol a o okolnostiach, ktoré tomu predchádzali. Okrem života tohto pozoruhodného muža, spoznávame aj jeho učiteľov, spolužiakov, kolegov a neskôr aj žiakov, ktorých učil, a ktorí s ním prichádzali do úzkeho kontaktu, čím sa nám ponúka reflexia o tom, ako nás ako jednotlivca definujú situácie, v ktorých sa ocitneme, a ľudia ktorých za svoj život stretneme.

Okrem životopisnej línie príbehu nesmiem zabudnúť ani na tú grafickú, ktorá bola v skutku ohromujúca. Čo strana, to kresba premyslená do tých najmenších detailov. Myslím, že Plečnik by bol na toto dielo hrdý. Bohužiaľ už sa to však nedozvieme. Výborná kniha, vďaka ktorej som (ako to ja hovorím) zas o niečo múdrejšia. skrýt