Vyvrátili mýtus, že lovcami boli len muži. Ženy lovili vo väčšine spoločností, používali oštepy či pasce a trúfli si aj na veľkú zver
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Ženy lovili v 50 spoločnostiach z 63, ktoré vedkyne skúmali, čo je 79 %, ukazuje globálny výskum.
- Predstava o mužovi ako pravekom lovcovi zmutovala v modernej spoločnosti do predstavy „živiteľa rodiny“, ktorý domov prináša „korisť“ v podobe zárobku, takže ženy by sa – tak ako ich praveké predchodkyne – mali starať o deti a domácnosť, konštatuje historička. Mýtus, že muž je lovec, podľa nej zakoreňuje podriadené postavenie žien.
Laická predstava je, že v pravekej spoločnosti pred objavom poľnohospodárstva boli muži lovcami a ženy zberačkami.
Také názory vychádzali z vedeckých predstáv ešte z prvej polovice 20. storočia, podľa ktorých sa ženy zdržiavali v blízkosti tábora, kde zbierali rastliny a starali sa o potomstvo, zatiaľ čo silnejší muži prekonávali veľké vzdialenosti, aby ulovili mäsitú korisť.
Konzumácia mäsa výrazným spôsobom prispela k evolučným inováciám našich predkov, ako sú používanie nástrojov, väčšie mozgy či vzpriamená chôdza.
Prečo vraj ženy nelovili
Za týchto okolností sa muži ocitli v dominantnej pozícii, lebo poskytovali potravu, ktorá bola rozhodujúca pre prežitie (evolúciu) nášho druhu.
Ženy vraj loviť nemohli, lebo sú fyzicky slabšie a museli sa starať o deti. „Keďže menštruujú, ich krv by lákala predátorov,“ znelo ďalšie vysvetlenie, povedala pre Science antropologička Sang-Hee Leeová z Kalifornskej univerzity v Riverside.
