Obsahy(1)
V jedno chladné februárové ráno prichádza dvanásťročný Niki a jeho rodina na charkovskú stanicu metra, aby sa ukryli pred desivou vojnou, ktorá zúri v uliciach ich mesta. Pre Nikiho rodinu sa denné svetlo stáva synonymom smrteľného nebezpečenstva. Chlapec nesmie opustiť priestory stanice, kde žije spolu so stovkami ďalších ľudí pod neustálou žiarou neónových svetiel. Niki sa bezcieľne túla po opustených vagónoch a nástupištiach a keď stretne Viku (11), otvorí sa pred ním celkom nový svet. Deti sa postupne zbližujú a spoločne nachádzajú odvahu opäť pocítiť na svojich tvárach lúče slnka. (Filmtopia)
(viac)Videá (1)
Recenzie (16)
Dlouhý záběr před úvodními titulky mě sice málem od sledování tohoto dokumentu odradil, ale to by byla škoda. Atmosféra úkrytu v charkovském metru je vnímána skrze postavu dvanáctiletého kluka, který se sbližuje s o rok mladší dívkou. Válka je důvodem, proč nesmí ven na světlo, a vzdáleným duněním různě v průběhu filmu. Ale ani postavy jeho rodičů a mladší sestry nejsou opominuty. Malý portrét rodiny vytržené ze svého přirozeného prostředí. ()
Ivana Ostrochovského som už skôr zaregistroval vďaka filmu Služobníci, ktorý považujem za jeden z najlepších slovenských filmov vôbec. Aj toto bol jeden z dôvodov prečo som uprednostil film dvojice Pekarčík a Ostrochovský Svetloplachosť na festivale pred výhercom tohtoročného Cannes Anatómia pádu a neľutujem to. Už len teraz aktuálna téma s akou sa tvorcovia rozhodil pracovať ma zaujala. Film bol krásne, decentne a hlavne realisticky natočený. Postava cowboja bola úžasná, hlavne, keď som sa o tejto osobe dozvedel viac v Q&A po filme. Len kombinácia dokumentu a hraného filmu ma miestami nechala v rozpakoch. Nakoniec sa jedna o veľmi vydarený slovenský koprodukčný film na aktuálnu a veľmi bolestivú tému. (Videné na MFF Cinematiku v Piešťanoch 2023) ()
Obsahovo hodnotím na päť hviezd, nakoľko sa bavíme o výsostne aktuálnej téme, ktorá nemá čo v 21. storočí robiť a kto si myslí opak, je blázon. Dve hviezdy však dávam za to až príliš patetické a artovo poňaté prevedenie. Očakával som trošku viac exaktnejších záberov, ktoré by vykresľovali dusivú atmosféru charkovského metra s dôrazom na priame dôsledky nezmyselnej vojny. 60 % ()
Na tomto dokumentu je jasně vidět, že dané téma předurčuje úspěch. Film je totiž nesmírně slabý. Snaži se o artové vyznění, ale působí především nudně. Prostřednictvím diapozitivů, které si prohlíží děti nahléžíme na svět venku, ale tím, že se tvůrci rozhodli pro formát videa, které barevně a kvalitou upravili, to celé vyhlíží jako umělý prefabrikát. Většina záběrů je svou stopáží přestřelená a snaží se jen navodit pomalost času. Téměř chybí subjektivní pohled a pohyb kamery. Ta je tak statická, že jsem měl pocit, že tvůrci zapnuli kameru a dali si svačinu. Osobně bych u tohoto dokumentu zahodil stativ a natáčel z ruky. ()
Ako by povedali náš kolaborantský premiér Robert so svojim prezidentským kandidátom podržtaškom Petrom, je to taký úplne normálny život a len sem-tam bombardovanie. Úplne normálny život v charkovskom metre počas niekoľkých týždňov, pričom sa spí priamo pod turniketmi, jedlo sa pripravuje na nich a oddychuje sa najpohodlnejšie priamo na koľajniciach pred odstavenou súpravou. Film je mixom hraného a dokumentárneho prístupu, ale to nevadí, neuberá mu to na autentickosti. Úvodná scéna akoby do filmu ani nepatrila, tak pozor, nevypnúť, ak sa niekomu nebude páčiť. Celý film nie je ladený tragicky ani pesimisticky, detské hry, bežné rozhovory, jednoducho život žijú tak, ako môžu. Na obveselenie jeden postarší ruský kovboj s gitarou a jeho predstavou o romantike s Rómeom a Júliou. ()
Reklama