Denník NSlovenský február bol teplotou „najextrémnejší“ mesiac na celej planéte

Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
4
Narcisy v Bratislave kvitli už v polovici februára. Foto - TASR
Narcisy v Bratislave kvitli už v polovici februára. Foto – TASR

Nikde na svete nebola vo februári taká vysoká odchýlka od priemernej mesačnej teploty ako na Slovensku.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Február 2024 bol na Slovensku z klimatickej stránky mesiac, aký sme ešte nezažili. Nikdy v dejinách na Slovensku nezaznamenali taký nadpriemerne teplý mesiac. Navyše práve na Slovensku bola vo februári teplotná odchýlka najvyššia na celej planéte.

Údaje o priemerných mesačných odchýlkach od roku 1940 nielen na Slovensku, ale v každom štáte na planéte zverejnil nedávno portál Our World in Data. Na tejto stránke sa dajú vyklikať jednotlivé krajiny. Údaje ukazujú, ako veľmi sa teplota v danej krajine a mesiaci líšila od priemernej hodnoty v rokoch 1991 až 2020. Portál vychádza z údajov služby ERA 5 európskeho programu Copernicus.

Tieto údaje ukazujú, že tohtoročný február bol na Slovensku o 6,7 stupňa Celzia teplejší ako priemerný február v rokoch 1991 až 2020. Nikdy v dejinách od počiatku meraní nebola teplota o toľko vyššia, ako je priemer.

Za posledných 74 rokov boli iba tri mesiace, keď mesačná teplota na Slovensku prekonala priemer rokov 1991 až 2020 o 4 stupne Celzia: február 2016, apríl 2018 a január 2023. Neprekvapí, že ide o mesiace za posledných osem rokov.

Skok na odchýlku takmer 7 stupňov Celzia počas tohtoročného februára bol enormný.

Február na Slovensku bol "extrémny" nielen na slovenské pomery, ale aj na tie svetové. Podľa údajov Our World in Data žiadna iná krajina nezažila vo februári takú odchýlku od priemernej teploty ako Slovensko. Tesne za nami boli iné krajiny strednej Európy či Balkánu. Práve tieto časti Európy boli najviac zasiahnuté nadpriemerným februárovým teplom.

To, že išlo o mesiac s najvyššou kladnou teplotnou odchýlkou od priemeru, potvrdzuje aj Pavol Faško, klimatológ SHMÚ. Tento úrad síce nevyhodnocuje mesačnú teplotu na celom Slovensku, no podľa neho sú údaje zo systému Copernicus spoľahlivé a potvrdzujú aj výsledky SHMÚ pri jednotlivých staniciach.

"Odchýlka vo februári bola v najkrajnejšom prípade 7,5 stupňa Celzia v Červenom Kláštore a 7,4 stupňa Celzia v Lieseku na severnej Orave," hovorí Faško. Podľa neho nešlo iba o pár "uletených" staníc, keďže o 7,3 stupňa Celzia teplejšie bolo aj na juhozápadnom Slovensku, napríklad v Hurbanove či na letisku v Kuchyni.

"Takúto veľkú odchýlku priemernej mesačnej teploty od jej dlhodobého priemeru sme zatiaľ nezaznamenali ani v mesiacoch, ako bol jún 2019 alebo veľmi známy august 1992," dodáva Faško.

Faško si myslí, že "slovenské prvenstvo" môže súvisieť s našou geografiou. Máme tu kotliny, kde sa bežne počas zimy drží chlad. No tentoraz na mnohých miestach chýbala snehová pokrývka, ktorá ho udržiava, čo malo za následok, že teploty narástli možno ešte viac ako v susedných krajinách.

Celkovo bol február nadpriemerne teplý vo väčšine krajín sveta. Globálna teplota podľa služby Copernicus narástla o 1,77 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou (o 0,81 v porovnaní s poslednými 30 rokmi).

Dokonca pár dní bola globálna teplota nad 2 stupňami v porovnaní s koncom 19. storočia. Krajiny sa v Parížskej klimatickej dohode z roku 2015 zaviazali udržať globálnu teplotu výrazne pod 2 stupňami Celzia do konca storočia - týka sa to však dlhodobého viacročného priemeru. Odchýlky, aké máme dnes, hoci aj viacmesačné, sa stále považujú za krátkodobé. Otepľovanie posledné mesiace ovplyvnil aj jav známy ako El Niňo, ktorý by mal však najbližšie mesiace zoslabnúť.

Február 2024 však na Slovensku nebol extrémny len vzhľadom na súčasnosť, ale aj v porovnaní s minulosťou. Od roku 1940, odkedy sa zaznamenávajú údaje, bol iba jeden mesiac, keď v niektorej krajine sveta bola teplota o toľko vyššia oproti priemeru rokov 1991 až 2020 ako na Slovensku vo februári 2024. Stalo sa to vo Fínsku vo februári 1990, keď rozdiel presiahol 7 stupňov.

Porovnávať to však má zmysel iba za posledné roky, keďže samotný priemer rokov 1991 - 2020 je vyšší ako bežná teplota v 20. storočí.

O takmer 10 stupňov viac ako v 19. storočí

Copernicus tieto údaje porovnáva s priemerom za posledných 30 rokov, počas ktorých už globálne otepľovanie bolo v plnom prúde. Ak by sme porovnali február 2024 s bežným februárom v 19. storočí, teda v predindustriálnej dobe, bol by nárast ešte vyšší.

Aký presne, to sa nedá povedať, keďže systematické merania v tom čase sa robili iba na jednej stanici na území súčasného Slovenska, a to v Hurbanove.

Keď sa však pozrieme iba na Hurbanovo, tak podľa Faška priemerná teplota v tomto meste v bežnom februári počas rokov 1872 až 1900 dosahovala mínus 0,5 stupňa Celzia. Tento rok bola priemerná februárová teplota v Hurbanove 9,1 stupňa Celzia. To znamená, že odchýlka tohtoročného februára v Hurbanove od predindustriálnej éry bola 9,6 stupňa Celzia. Na porovnanie, to je ako rozdiel medzi teplotou v Maroku a na Slovensku.

Samozrejme, ide iba o jeden extrémny mesiac.

Európa sa otepľuje najrýchlejšie

Ako píše na webe Our World in Data autorka Veronika Samborska, pri otepľovaní sa často spomína celkové oteplenie planéty, ktoré sa vlani pohybovalo okolo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Dodáva však, že nie všade sa otepľuje rovnako rýchlo: niektoré časti sveta sú v tomto zmysle zasiahnuté viac, iné menej. Ich mapy majú pomôcť orientovať sa v tom, ako sa mení klíma v jednotlivých krajinách.

Európa sa otepľuje najviac zo všetkých kontinentov, asi dvakrát rýchlejšie ako globálne celá planéta. Podľa údajov World Data za posledných 50 rokov tu narástla teplota o takmer dva stupne, podobne je to v Severnej Amerike, o trochu menej v Ázii.

Približne o 1 stupeň sa za 50 rokov oteplila Austrália, Južná Amerika či Afrika, menej je to v prípade Strednej Ameriky.

Priemerná teplota v dekáde pred daným rokom podľa kontinentov. Zdroj - World Data/Nemecká meteorologická služba

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].