Klimatická kríza

Denník NŠokujúce, šialené a znepokojivé. Tento september bol rekordne teplý, skokový nárast je alarmujúci

Otakar HorákOtakar Horák
Globálny teplotný rekord septembra 2023 označil klimatológ Zeke Hausfather za „neuveriteľne šialený“. Rok 2023 zobrazuje na grafe čierna čiara. Zdroj – Zeke Hausfather/X
Globálny teplotný rekord septembra 2023 označil klimatológ Zeke Hausfather za „neuveriteľne šialený“. Rok 2023 zobrazuje na grafe čierna čiara. Zdroj – Zeke Hausfather/X

Priemerná celosvetová teplota bola tento september o 1,8 °C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou. Klimatická zmena je tu a teraz.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Prívlastky z názvu tohto článku vyslovili klimatológovia, keď opisovali teploty tohto septembra, ktorý bol globálne najteplejším v dejinách meraní.

Teplota vzduchu na Zemi dosiahla minulý mesiac v priemere 16,38 stupňa Celzia, čím bol predošlý rekord z roku 2020 prekonaný o 0,5 stupňa Celzia, uviedla európska služba na monitorovanie klímy Copernicus.

Taký nárast globálnej teploty nemá v dejinách meraní obdobu. „Stále nedokážem pochopiť, ako môže jeden rok urobiť taký veľký skok v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi,“ uviedol klimatológ Mika Rantanen z fínskeho meteorologického ústavu na sociálnej sieti X.

Ak bol v minulosti teplotný rekord prekonaný, obvykle išlo o miniatúrny nárast.

Tohtoročný teplý september nemá obdobu. Zdroj – Mika Rantanen/X

Zároveň bol tento september teplejší o 0,93 °C ako priemer z rokov 1991 až 2020. Uvedená odchýlka bola tento september najvyššia zo všetkých mesiacov a rokov prinajmenšom od roku 1940.

Pre Európu bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii: bol o 2,51 °C teplejší ako mesačný priemer z rokov 1991 až 2020.

Tento september bol na našom kontinente o 1,1 stupňa Celzia teplejší ako doterajší najteplejší september 2020.

Šialené, znepokojujúce a šokujúce

Globálny septembrový rekord označil americký klimatológ Zeke Hausfather z Berkeley Earth za „neuveriteľne šialený“.

Sumár hlavných informácií o rekordne teplom septembri. Zdroj – Jáchym Brzezina/X

Podobne neveriacky komentovali uvedené čísla aj iní.

Napríklad klimatologička Kristina Dahlová z organizácie Union of Concerned Scientists pre portál Wired povedala: „Sedím za stolom a snažím sa vymyslieť lepší spôsob, ako to [rekordné čísla] opísať, ale nedokážem to. Je to šokujúce.“

„Vyvoláva to obavy, je to znepokojujúce a šialené,“ dodala Kate Marvelová, klimatologička z neziskovej organizácie Project Drawdown na boj s klimatickou zmenou.

Ciele Parížskej klimatickej dohody na dohľad

Graf priložený nižšie, ktorý na sociálnu sieť X zavesil klimatológ Zeke Hausfather, zobrazuje teplotné anomálie. O nich sa hovorí v prípade, že sa teploty vyšplhajú nad teplotný priemer.

Rok 2023 zobrazuje čiara čiernej farby. V grafe vidno, že od mája prudko stúpa nad predošlé roky a tento trend pokračoval aj ďalšie mesiace.

Priemerná celosvetová teplota bola tento september o 1,8 °C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou. Zdroj – Zeke Hausfather/X

V septembri 2023 bolo spomínané maximum zo septembra 2020 prekonané o rekordných 0,5 stupňa Celzia.

Priemerná celosvetová teplota bola tento september o 1,8 °C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou (1850 až 1900). Okrem služby Copernicus to uvádzajú aj analýzy japonskej meteorologickej služby.

Hoci je uvedená teplota vysoká, neznamená to, že sme prekročili limit 1,5 stupňa Celzia stanovený Parížskou klimatickou dohodou. Tento cieľ sa totiž netýka teploty za jeden mesiac, ale „trvalého stavu“, keď teplota prekračuje uvedenú hodnotu bez ohľadu na mesiac.

Zatiaľ je obdobie januára až septembra 2023 teplejšie o 1,4 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Najteplejšie leto a teploty zo Slovenska

Najteplejšie bolo aj leto 2023. Globálne najteplejší bol každý z letných mesiacov – jún, júl aj august. Priemerná teplota na Zemi bola v uvedených mesiacoch 16,77 °C, čo je o 0,66 °C nad priemerom.

Toto leto (jún, júl a august, skratka JJA) bolo rekordne teplé. Zdroj – Copernicus

Vysoké letné teploty označil klimatológ Ed Hawkins z univerzity v Readingu za „mimoriadne“. Dôvodom takého prívlastku je, že letá sa ohrievajú menej ako zimy.

„Priemerná európska teplota v lete bola 19,63 °C, čo bolo o 0,83 °C nad priemerom a piate najteplejšie leto,“ uviedla služba na monitorovanie klímy Copernicus.

V zozname 30 najteplejších mesiacov sa nachádzajú len letné mesiace. Jednou výnimkou je tohtoročný september.

Na Slovensku nebolo toto leto rekordne teplé, hoci sa zaradilo medzi tie najteplejšie, informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Čo sa týka septembra, priemerná mesačná teplota na našom území bola 17 °C, v Hurbanove až 19,7 °C. Tým sa minulý mesiac zaradil medzi najteplejšie septembre od začiatku meraní v roku 1871.

Emisie skleníkových plynov

Nárast globálnej teploty je spôsobený spaľovaním fosílnych palív a ďalšími ľudskými aktivitami, ktoré posilňujú skleníkový efekt a otepľujú planétu.

Je vedecky dokázané, že čím vyššia je koncentrácia CO2 v atmosfére, tým vyššia je aj teplota planéty.

Graf nižšie ilustruje, že každé zvýšenie koncentrácie CO2 o 10 ppm vedie k nárastu teploty o zhruba 0,1 °C.

Na observatóriu na sopke Mauna Loa na Havaji merajú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére od roku 1958; vtedy bola koncentrácia CO2 v atmosfére pod 320 ppm. Aktuálne je to 418,6 ppm.

El Niño a sopka Hunga Tonga

Tento rok prispieva k extrémnym teplotám aj klimatický jav El Niño. Ide o súčasť prirodzeného klimatického cyklu, ktorý sa prejavuje tým, že sa vo východnej časti Tichého oceánu vytvorí oblasť neobvykle teplých vôd.

Tieto vody uvoľňujú teplo do atmosféry a môžu spôsobiť kaskádu zmien v atmosférickej cirkulácii, ktorá následne ovplyvní počasie na celom svete.

Istý vplyv na otepľovanie môže mať aj erupcia sopky Hunga Tonga z januára 2022. Tento výbuch bol najväčším v 21. storočí a silou sa podobal na výbuch sopky Pinatubo z roku 1991.

Klimatológ: Od oteplenia o 1,5 stupňa Celzia nie sme ďaleko

Odpovedá klimatológ Pavol Nejedlík, vedúci oddelenia fyziky atmosféry Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV.

Ako hodnotíte rekordný teplotný nárast z tohto septembra o 0,5 stupňa Celzia v porovnaní s rokom 2020? Je niečo také obvyklé?

Septembrový rekordný nárast teplôt atmosféry je svojím globálnym zásahom výnimočný. Na severnej pologuli to bol najvyšší klimatický výkyv mesačnej teploty, aký sa vôbec zaznamenal.

Bol skoro o 1 stupeň Celzia (0,93) teplejší ako doteraz najteplejšie septembre v rokoch 1991 a 2020. Teplotné rekordy mesačných globálnych priemerov sa rodia v jednej desatine až dvoch desatinách stupňa, nie v stupňoch. Alarmujúca bola v septembri aj teplota oceánov – išlo o druhý najteplejší mesiac v histórii.

Rekordne teplé bolo aj celé leto 2023. Čím si vysvetľujete vysoké teploty tohto leta aj septembra?

Nejde len o teplé leto. Teplé boli aj zimné mesiace. Napríklad marec bol druhý najteplejší v 174-ročnej histórii záznamov NOAA (Národný úrad pre oceán a atmosféru – pozn. red.). Tu sa nedá vysvetľovať príčina vysokej teploty konkrétneho mesiaca alebo sezóny. Ide o globálny nárast s adekvátnymi výkyvmi. Bohužiaľ, hlavne smerom hore.

Kedy podľa vás svet prekročí oteplenie o 1,5 stupňa Celzia?

Toto nikto zodpovedne nepovie. Terajšie odhady teploty atmosféry na zostávajúceho dva a pol mesiaca posúvajú rok 2023 na najteplejší v histórii. Jeho teplota by mala dosiahnuť odchýlku +1,4 °C od ročného priemeru v predindustriálnom období. Od 1,5 °C teda nie sme ďaleko.

Ako nárast teploty zastaviť a záleží na každej desatine? 

Na každej desatine záleží. Ide o to, aby nárast globálnej teploty neakceleroval. No ani toto sa nám nedarí zastaviť. V súčasnosti je zrejmé, že neexistujú antropogénne technológie na ovplyvnenie globálnej teploty okrem tej, ktorú sme využili. Teda zvýšenie obsahu skleníkových plynov v atmosfére. K ich znižovaniu nateraz nedochádza, takže zastavenie nárastu globálnej teploty sa zdá v nedohľadne.

Erupcie sopiek zvyknú Zem skôr ochladiť, keďže vyvrhnutý materiál blokuje slnečné lúče. Lenže sopka Hunga Tonga je podmorská a pri erupcii uvoľnila do stratosféry obrovské množstvo vodnej pary. To je skleníkový plyn, ktorý otepľuje planétu. „Mohlo to mať mierny účinok na oteplenie, hoci reč je o menej ako desatine stupňa. Ale keď sa to pridá k ostatným veciam, istú rolu to mohlo mať,“ cituje Wired klimatologičku Kate Marvelovú.

Odborníčka špekuluje, že istú rolu mohlo mať aj obmedzenie síry v lodnom palive po roku 2020, hoci vplyv tohto opatrenia na teplotu nevedela kvantifikovať. Uvedeným krokom sa znížilo znečistenie ovzdušia, no v atmosfére je aj o niečo menej mrakov.

Menšia oblačnosť by mohla prispieť k zvýšeniu teploty, keďže mraky odrážajú časť slnečnej energie späť do vesmíru.

Klimatická zmena tu a teraz

Tohtoročné rekordné teploty označil český meteorológ Jáchym Brzezina na sociálnej sieti X za „niečo výnimočné“. „Otepľuje sa už dlho, ale tohtoročný skokový nárast je alarmujúci,“ dodal.

Zaznamenaný skokový nárast teploty je alarmujúci, píše meteorológ. Zdroj – Jáchym Brzezina/X

Tohtoročná konferencia OSN o zmene klímy (COP) sa v Dubaji začína 30. novembra a vedkyňa Samantha Burgessová zo služby Copernicus pre Guardian povedala, že „pocit naliehavosti vykonať ambiciózne opatrenia v oblasti klímy nebol nikdy dôležitejší“.

Klimatologička Kate Marvelová sa pre Wired vyjadrila, že záleží na každej desatine, o ktorú sa oteplí. „Každá tona emisií, ktorej sa dá zabrániť, je dôležitá,“ hovorí a dodáva: „Po tomto roku už vieme, že [oteplenie o] 1,5 °C nie je bezpečné.“

Marvelová zdôraznila, že klimatická zmena sa netýka nejakého vzdialeného miesta niekedy v budúcnosti. „Ovplyvňuje nás a práve teraz.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].